| ŠKOLA |
Do školy, do školy, to je nám po vôli. Do úľa včeličky, do školy detičky |
Na ulici stojí dom. Deti píšu, kreslia v ňom. Ako zrnká z makovice, vysypú sa do ulice. |
Prešli rôčky, prešli dníčky, už ideme do školičky. Volá na nás abeceda, vitaj, vitaj prvá trieda.
|
| DOPRAVA
|
|
|
Keď červená zabliká, nepohnem sa z chodníka. Oranžová svieti, pripravte sa deti. Iba farba zelená, voľnú cestu znamená. |
Keď prechádzaš cez cestu, veľký pozor daj! Najprv vľavo, potom vpravo dobre pozeraj!
|
| JESEŇ
|
Už je jeseň namôjveru! Chladom fúka od severu.  V sade jabĺk plné koše, slivky budú na langoše. |
Ide poštár neposlaný, nesie lístok nepísaný. Nik sa naň nepýta, ani ho nik nečíta.
|
Už idete lastovičky, ulietate preč? Bo sa blíži pomaličky zimy nebezpeč. /P. O. Hviezdoslav/
|
Ráno našli lastovičky
žltý lístok v chyži.
Vietor z hôr im oznamuje, že sa jeseň blíži.
|
Jeseň, pani bohatá, farbí stromy do zlata, premaľúva celý sad. Zlodej vietor, šiki - miki, hojdá všetky konáriky, vraj by stromy zobliecť rád. Vyhúda im celý čas: "Ide zima, bude mráz, pomrznete zaiste! Ale strom mu rozosmiaty ako dáky peniaz zlatý púšťa len list po liste. / M. R. Martáková / |
Len čo vietor pošušká lastovičkám do uška, že už sfúkol z brezy list, povzdychnú si:"Treba ísť!" A keď všetko odmetie, už je - nielen po lete, darmo voláš:"Jeseň počkaj!" Na zem padá prvá vločka... Keď odletia do sveta, vietor začne zametať, zmetá, zmetá lístie, až sú cesty čisté. / Mária Topoľská / Lastovičky štebotavé Zbalili si do batôžka Zotreli si slzu v oku, Spustlo pole, les i dvor,
|
| ZIMA
|
 Zima ide zďaleka belostná a čistá.Mama pečie, vypeká, na Vianoce chystá. Medovníky, koláče deťom za koledu. Na Vianoce k domovu všetky cesty vedú. / J. Turan / |
Kúpil otec rybu, dnes na svitaní. Už si pekne pláva, doma vo vani. Sem - tam hodí chvostom, sem - tam spraví čľup! Len sa milá rybka, len sa pekne kúp! Kúpil otec rybu, veľkú ako hrom! Rybinou a sviatkom, vonia celý dom. Od rána sa stromček v izbe ligoce, kúpil otec rybu, budú Vianoce. |
Keď si zima bielym šálom hrdlo omoce. Do okien nám pozerajú biele Vianoce. Biele vločky, biele zvonce, biela chladná noc. U nás zima začína sa iba od Vianoc.
Keď sa nám |
Vzduchom pláva prvá vločka
ako páperie.
Ten, kto čakal, dnes sa dočká
Štedrý večer je.
Na sviatočnom stole svietia
oblátky a med. "Pokoj ľuďom dobrej vôle!" krajšej chvíle niet.
/ J. Turan /
|
| JAR
|
Dudre potok pod ľadom, že nechce mať sklený dom, že už nechce žiadne mreže, že mu ten ľad chrbát reže a že si hneď zažiada, aby sa už rozpustila jeho sklená paráda. / E. Čepčeková /
|
Keď slnce zasvieti, zima preč odletí. Už letí, už letí, radujú sa deti, slnko pekne hreje, na deti sa smeje. / M. Ďuríčková /
|
Dovidenia zima! Hľa, už ide jar! Prinesie nám všetkým veľmi pekný dar: Škovránky sa vrátia spievať nad poľom. Výjdu prvé lístky vŕbam, topľom. Slniečko už hreje vychladnutú zem, aby bol dosť pekný prvý jarný deň. |
Na malej lúčke pod brehom snežienky driemu pod snehom. Raz im sneh slnko roztopí a povie všetkým dokopy: "Snežienky, hore! Už je čas! Veď vy ste prvé z jarných krás! A zaraz hore na lúčke zdvihnú sa kvietky bielučké. |
Púpavienka, žltý kvet, ako ty len krášliš svet! Deti vence pletú, spievajú si: Jar je tu!
|
Púpavy Prečo ste cez deň usmiate, a na noc hlávky vešiate? "Vo dne sa slncu tešíme, v noci si zas pospíme."
|
